Kázne o dôležitých pojmoch Reverenda Paula C. Jonga

< Evanjelium podľa Marka 7:8-9 >

„Opustili ste prikázanie Božie a pridŕžate sa podania ľudského. Potom im povedal: Pekne-krásne rušíte prikázanie Božie, aby ste zachovávali svoje podanie.“

< Evanjelium podľa Marka 7:20-23 >

„Potom doložil: Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. Lebo z vnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.“

Najprv by som chcel definovať, čo je hriech. Existujú hriechy, ktoré definoval Boh a hriechy, ktoré definovalo ľudstvo. Slovo „hriech“ v gréčtine znamená „byť na omyle“. To jest „nekonať správne“. Je hriechom, ak nedodržiavame Božie prikázania. Najprv sa teda pozrime na hriechy definované ľudstvom.

Hriech meriame svojím svedomím. Inými slovami - nie je to urážka Božieho nariadenia, ale posudzujeme ho svojím zázemím, srdcom a vedomím.

Každý sám posudzuje, čo je hriech. Preto ten istý čin môže, ale nemusí byť považovaný za hriech, a to podľa úsudku jednotlivca. Práve preto nám Boh dal 613 článkov Zákona, ktorý máme používať ako rámec pre svoj úsudok.

Nasledujúci diagram ilustruje hriech človeka.

Nikdy by sme preto nemali svoju mieru povýšiť nad svoj úsudok

Hriech v našom ponímaní nezodpovedá tomu, čo ako hriech definoval Boh. Preto by sme nemali počúvať naše svedomie, ale vo svojich činoch vychádzať z Božích prikázaní.

Každý z nás má svoj vlastný názor na to, čo je hriech. Niekto si myslí, že sú to vlastné nedostatky, iný zas, že to sú pokrivené postoje.

Napríklad v Kórei ľudia na hroboch svojich rodičov zasejú trávu a považujú za svoju povinnosť trávu kosiť a starať sa o hroby až do svojej smrti. Príslušníci primitívneho kmeňa v Papui Novej Guinei si svojich mŕtvych rodičov uctia tak, že telo rozdelia medzi príbuzných a zjedia ho. (Nie som si istý, či ho pred zjedením uvaria.) Robia to pravdepodobne preto, aby telo uchránili pred zjedením červami. Tieto zvyky ilustrujú, ako veľmi sa odlišuje ľudské poňatie hriechu.

Rovnako je to aj s tým, čo považujeme za dobro a čo za hriech. Biblia nám však hovorí, že je hriechom neuposlúchnuť Jeho prikázania. „Opustili ste prikázanie Božie a pridŕžate sa podania ľudského. Potom im povedal: Pekne-krásne rušíte prikázanie Božie, aby ste zachovávali svoje podania“, (Evanjelium podľa Marka 7:8-9). Bohu je jedno, ako vyzeráme navonok. On hľadí do našich sŕdc.

Poviem vám, čo je hriechom pred Bohom. To, ak sa vo svojom živote neriadime Jeho vôľou. To, že neveríme v Jeho slová. Boh povedal, že je hriechom žiť ako farizeji, ktorí odmietli Božie prikázania a zdôrazňovali svoje tradičné učenia. Ježiš ich považoval za pokrytcov.

„V ktorého Boha veríte? Naozaj ma ctíte a rešpektujete? Hrdíte sa mojím menom, no či si ma skutočne vážite?“ Ľudia pozerajú len na svoj vonkajší vzhľad, ale nedbajú na Jeho slová. A to je hriechom pred Bohom. Najväčším hriechom je neriadiť sa Jeho slovami. Ste si toho vedomí? To je najhorším hriechom.

Naše slabosti sú len chybami, obyčajnými prečinmi. Chyby, ktorých sa dopúšťame kvôli vlastnej nedokonalosti, nie sú podstatným hriechom, len omylmi. Boh hriechy odlišuje od omylov. Tí, ktorí sa neriadia Jeho slovami, sú hriešni, aj keď sú bez chýb. Pred Bohom sú veľkými hriešnikmi. Preto Ježiš vynadal farizejom.

Päť Mojžišových kníh, od Genesis až po Deuteronomium, obsahuje nariadenia, ktoré nám hovoria, čo máme a nemáme robiť. Sú to Božie slová, Jeho príkazy. Možno nie sme schopní dodržiavať ich na sto percent alebo vôbec nie, no mali by sme ich vnímať ako Jeho prikázania. Dal nám ich na počiatku a ako také ich musíme akceptovať.

„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“ Potom povedal: „Buď svetlo! A bolo svetlo.“ On všetko stvoril. A vytvoril Zákon.

„Boh bol to Slovo. A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami.“ (Evanjelium podľa Jána 1:1,14). Ako sa nám zjaví Boh? Boh sa pred nami zjaví prostredníctvom Svojich prikázaní. Boh je Slovo a zjaví sa prostredníctvom Svojich prikázaní. Boh je Duch. A čo nazývame Bibliou? Božie slovo.

Hovorí sa v nej: „Nedodržiavajúc Božie prikázania držíte sa tradície človeka.“ Boží zákon má 613 článkov. Urob toto, ale nerob tamto, cti si svojich rodičov, atď.. V tretej knihe Mojžišovej - Leviticu - sa píše o tom, že ženy musia robiť toto, muži ono a tiež čo robiť, keď domáce zviera spadne do priekopy.... Takýchto článkov je 613 - Jeho zákon.

Nie sú to slová ľudskej bytosti, preto by sme mali o nich premýšľať zas a znova. Boha by sme mali poslúchať a aj keď nie sme schopní dodržiavať všetky Jeho zákony, mali by sme ich aspoň uznávať.

Existuje vôbec nejaké Božie slovo, ktoré nie je správne? Farizeji sa neriadili Božími prikázaniami, ale povýšili nad ne ľudskú tradíciu. Slová ich starších mali väčšiu váhu ako Božie slová. Tak to bolo, keď sa narodil Ježiš. Ježišovi sa najviac nepáčilo, keď si ľudia neuvedomovali Božie slovo.

Boh nám dal 613 článkov Zákona, aby nás naučil, že On je Pravda, náš Boh; aby nám ukázal naše hriechy pred Ním a Svoju svätosť. Všetci sme pred Ním hriešni, preto by sme mali veriť v Ježiša, ktorého poslal Boh, lebo nás miluje, a mali by sme žiť vo viere.

Tí, ktorí nehľadia na Jeho slovo a ktorí neveria, sú hriešni. Aj tí, ktorí nedodržiavajú Jeho slovo, sú hriešni, no najväčším hriechom je nehľadieť na Jeho slovo. Tí skončia v pekle. Neveriť je hriechom pre Bohom.

Čo je dôvodom, že nám Boh dal Zákon? Aby sme si boli vedomí svojich hriechov a vrátili sa do Jeho náručia. Dal nám 613 článkov Zákona, aby sme poznali svoje hriechy a mohli byť prostredníctvom Ježiša spasení. Preto nám Boh dal Zákon.

List apoštola Pavla Rímskym 3:20: „Lebo zo zákona je (len) poznanie hriechu.“ Tak vieme, že dôvodom, prečo nám Boh dal Zákon, nie je, aby nás nútil podľa neho žiť.

Aké je potom poznanie, ktoré získame zo Zákona? To, že sme príliš slabí na to, aby sme poslúchali Zákon v celej jeho celistvosti i to, že všetci sme pred Ním hriešni. A čo poznanie 613-ich článkov Zákona? Uvedomíme si svoju nedokonalosť a neschopnosť podľa nich žiť. Uvedomíme si, že my, stvorení Bohom, sme bezmocné bytosti. Pred Ním sme hriešni a podľa Jeho zákona by sme všetci mali skončiť v pekle.

Čo teda urobíme, keď si budeme vedomí svojich hriechov a bezmocnosti? Pokúsime sa byť dokonalými bytosťami? Nie. Musíme pripustiť, že sme hriešni, musíme veriť v Ježiša, aby sme boli spasení jeho prostredníctvom - skrze vodu a Ducha - a musíme Mu ďakovať.

Dal nám Zákon, aby sme si boli vedomí svojich hriechov a trestu za ne; aby sme vedeli, že bez Ježiša nemôžeme byť zachránení pred peklom. Keď veríme v Ježiša ako svojho Záchrancu, budeme zachránení. On nám dal Zákon, aby nás zachránil.

Dal nám Zákon, aby sme poznali, akí veľkí hriešnici sme a aby naše duše zachránil z hriechu. Dal nám Zákon a poslal Ježiša, aby nás zachránil. Poslal Svojho vlastného Syna, aby pri krste sňal naše hriechy. Vierou v Neho môžeme byť spasení.

Musíme si uvedomiť, že sme beznádejní hriešnici, a veriť v Ježiša, aby sme sa vyslobodili z hriechu, stali sa Jeho dietkami a vrátili slávu Bohu.

Mali by sme pochopiť Božie slovo. Všetky počiatky sú od Neho. Mali by sme začať Božím slovom a pochopiť pravdu o spasení, ktorá sa v Ňom skrýva. Mali by sme myslieť a konať podľa Jeho slova. Toto je skutočná a pravdivá viera.

Viera by mala začínať Jeho slovami a Božím slovom by sme mali veriť v Boha. Ak nie, robíme chybu. Bola by to zlá a nepravdivá viera.

Keď farizeji a ich zákonníci uvideli učeníkov Kristových, ktorí jedli chlieb neumytými rukami, nemohli by ich odsudzovať, keby sa na to pozerali cez Božie slovo. To nám hovorí, že čokoľvek do človeka vstupuje z vonku, nemôže ho poškvrniť, pretože to ide do žalúdka a nie do srdca, a potom von.

Tak, ako sa hovorí v Evanjeliu podľa Marka 7:20-23: „Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. Lebo z vnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.“ Povedal, že všetci ľudia sú hriešni, lebo sa s hriechom rodia.

Rozumiete, čo to znamená? Všetci sme potomkovia Adama. Nevidíme pravdu, lebo neprijímame Jeho slová, alebo v ne neveríme. Čo je vo vnútri ľudského srdca?

Pozrime na Evanjelium podľa Marka 7:21 -22: „Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. Lebo z vnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť.“ Všetko to vychádza z ľudského srdca a poškvrňuje jeho i ju i ostatných.

V Žalmoch stojí: „Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil: Čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš?“, (Žalmy 8:4-5).

Prečo nás On navštevuje? Lebo nás miluje. On nás stvoril, miloval nás a zľutoval sa nad nami hriešnymi. Zmazal všetky naše hriechy a urobil nás Jeho ľuďmi. „Ó, Hospodine, Pane náš, aké je slávne Tvoje meno na celej zemi! Velebu svoju rozprestrel si nad nebesá“, (Žalmy 8:2). Tak spieval kráľ Dávid v Starej zmluve, keď poznal, že Boh zachráni hriešnikov.

V Novej zmluve apoštol Pavol povedal to isté. Je také úžasné, že my, Božie stvorenia, sa môžeme stať jeho dietkami. A to Jeho milosrdenstvom. To je Božia láska. Pokúsiť sa úplne žiť podľa Božieho zákona znamená pokúšať Boha. A tiež je to myšlienka vychádzajúca z našej ignorancie. Nie je správne žiť mimo Jeho lásky, snažiac sa dodržiavať Zákon a modlitbu. Je to Božia vôľa, aby sme poznali, že sme hriešni, a uverili v záchranu z vody a krvi (Ducha).

Jeho slová sú v Evanjeliu podľa Marka 7:20-23: „Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. Lebo z vnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.“

Ježiš povedal, že čo vychádza z ľudskej bytosti, hriechy v jeho vnútri, to ho poškvrňuje. Potrava, ktorú nám Boh dáva, nemôže nikoho poškvrniť. Všetky bytosti sú čisté a len tie veci, ktoré vychádzajú z vnútra človeka, a to sú jeho hriechy, ho poškvrňujú. My všetci sme potomkovia Adama. Akí sme sa narodili? Narodili sme sa s dvanástimi hriechmi. Alebo nie?

Môžeme potom žiť bez hriechu? Naďalej hrešíme, lebo sme sa narodili hriešni. Môžeme tomu zabrániť tým, že poznáme Zákon? Môžeme sa chovať podľa prikázaní? Nie.

Čím viac sa o to pokúšame, tým je to ťažšie. Mali by sme poznať svoje hranice a vzdať sa. A potom, s pokornou mysľou, môžeme prijať krst a krv Ježišovu - a to nás zachráni.

Všetkých 613 článkov Božieho zákona je pravdivých a spravodlivých. Ľudia sú hriešni už od počatia v matkinom lone. Keď si uvedomíme, že Boží zákon je spravodlivý, no my sme sa narodili hriešnikmi, ktorí sa sami nemôžu nikdy stať počestnými; uvedomíme si aj to, že potrebujeme Božie milosrdenstvo a musíme byť zachránení Ježišovým vykúpením z vody, krvi a Ducha. Keď budeme poznať svoje hranice i to, že sa sami nemôžeme stať spravodlivými a za svoje hriechy sa dostaneme do pekla; nemôžeme robiť nič iné, len sa spoliehať na spásu od Ježiša.

Mali by sme vedieť, že pred Bohom nemôžeme byť spravodliví a dobrí. Mali by sme pred Bohom priznať, že sme hriešnici, ktorí pôjdu do pekla, a môžeme sa modliť za Jeho milosrdenstvo. „Bože, prosím, zachráň ma z hriechov a zľutuj sa nado mnou.“

Máme sklony vnímať Dávidovu modlitbu ako písané Božie slovo. „Dokonale ma obmy z mojej viny, očisť ma od môjho hriechu!“, (Žalmy 51:4).

On vedel, že je kopou hriechu, dosť zlý na to, aby bol hodený do pekla, no pred Bohom to priznal. „Ak ma nazývaš hriešnikom, som hriešny; ak ma nazývaš spravodlivým, som spravodlivý; ak ma zachrániš, budem zachránený; ak ma pošleš do pekla, skončím v pekle.“

To je pravá viera. To je cesta k záchrane. Takí by sme mali byť, ak dúfame, že sme pripravení uveriť vo svoju spásu.

Pretože sme všetci potomkovia Adama, máme v srdci chlípnosť. No čo nám hovorí Boh? Hovorí nám, aby sme sa nedopúšťali smilstva. V srdci máme vraždu, ale čo nám hovorí Boh? Hovorí nám, aby sme nezabíjali. V srdci vzdorujeme svojim rodičom, ale On nám hovorí, aby sme ich ctili. Mali by sme si uvedomiť, že všetky Jeho slová sú správne a dobré a my všetci máme v srdci hriech.

Je to tak? Čo teda musíme pred Bohom robiť? Musíme priznať, že sme hromadou hriechu, beznádejní hriešnici. Myslieť si, že včera sme boli spravodliví, lebo sme konali dobré skutky, a dnes sme hriešni, lebo sme sa dopustili hriechu; nie je správne. Narodili sme sa hriešni. Čokoľvek urobíme, vždy budeme hriešni. Práve preto by sme mali byť vykúpení Ježišovým krstom.

Nie sme hriešnikmi kvôli našim skutkom: tým, že sa dopúšťame smilstva, vraždy, krádeže...ale preto, že sme sa narodili hriešni. Narodili sme sa s dvanástimi hriechmi. V Božích očiach sme sa narodili ako hriešnici, a preto sa nikdy nemôžeme stať dobrými len vlastným pričinením. Môžeme len predstierať, že sme dobrí.

Naša myseľ je pri narodení plná hriechu - vražda, krádež, atď....Môžeme byť teda spravodliví, ak sa práve nedopúšťame týchto hriechov? Pred Bohom sa sami nikdy nemôžeme stať spravodlivými. Ak tvrdíme, že sme spravodliví, je to pokrytectvo. Ježiš nazýval farizejov a ich zákonníkov pokrytcami. Ľudské bytosti sa rodia hriešne. A po celý svoj život sa pred Bohom dopúšťajú hriechov.

Každý, kto tvrdí, že nikdy s nikým nebojoval, nikoho neudrel, nikdy nikomu nič neukradol - ani len ihlu - a to po celý život, klame, lebo ľudia sa rodia hriešni. Je klamár, hriešnik a pokrytec. Tak to vidí Boh.

Aj ty si sa narodil hriešny. A aj keď sa nedopúšťaš hriechov, pôjdeš do pekla. Aj keď vo všeobecnosti dodržiavaš Zákon a väčšinu Božích prikázaní, aj tak si hriešnik, ktorý je predurčený ísť do pekla.

Čo teda robiť, aby sme unikli pred takým osudom? Musíme prosiť o Jeho milosrdenstvo a závisieť od Neho, aby sme boli zachránení z hriechov. Ak nás On nezachráni, nemôžeme robiť nič iné, len ísť do pekla. To je náš osud.

Tí, ktorí prijímajú Jeho slovo, zároveň pripúšťajú, že sú skutoční hriešnici. Vedia, že sú spravodliví. A vedia, že ak neuznávajú Jeho slovo, je to hriech. Tí, čo ho prijmú, sú spravodliví, aj keď predtým boli hriešni. Sú znovuzrodení z Jeho slova a dostane sa im Jeho milosti. Oni sú najviac požehnaní.

Pozrime sa na List apoštola Pavla Galatským 3:10, 11. „Ale všetci, čo sú zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto nezotrváva vo všetkom a neplní, čo kniha zákona prikazuje. Že zo zákona nikto nebýva ospravedlnený u Boha, je zjavné, pretože spravodlivý bude žiť z viery.“

Píše sa, že každý, kto nezotrváva vo všetkom tak, ako je napísné v knihe zákona, je zlorečený. Tí, ktorí veria v Ježiša, ale chcú byť zbavení hriechov svojimi skutkami, sú zlorečení. A kde sú takíto ľudia? Sú pod kliatbou Boha.

Prečo nám Boh dal Zákon? Dal nám ho, aby sme si uvedomili svoje hriechy (List apoštola Pavla Rímskym 3:20). Aby sme poznali, že sme veľkí hriešnici, ktorým je predurčené ísť do pekla.

Mali by ste preto veriť v krst Ježiša, Božieho syna, aby ste sa znovuzrodili z vody a Ducha. Tak budete vykúpení z hriechov, stanete sa spravodlivými a bude vám daný večný život v nebesiach. Majte vo svojom srdci vieru.

Nezáleží na ničom inom okrem viery v Boha. Sme požehnaní vierou v Jeho požehnanie. On sa rozhodol zachrániť tých, ktorí veria v Jeho slovo.

Dnes je medzi veriacimi mnoho takých, ktorí sa pokúšajú žiť podľa Jeho zákona. Taká je väčšina kresťanov. Je chvályhodné, že sa pokúšajú žiť podľa Zákona, ale je to vôbec možné?

Musíme si uvedomiť, aké hlúpe je pokúšať sa riadiť Jeho zákonom. Čím viac sa o to pokúšame, tým je to ťažšie. Povedal: „Viera prichádza počutím, počutím Božieho slova.“

Musíme odhodiť svoju aroganciu, aby sme boli zachránení.

Ako sa môžu ľudia zachrániť? Poznaním, že sú hriešni. Existujú mnohí, ktorí neboli spasení, lebo sa nemôžu vzdať nesprávnej viery a úsilia.

Boh hovorí, že tí, ktorí sa pevne pridŕžajú knihy Zákona, sú prekliati. Tí, čo veria, že sa postupne môžu stať spravodlivými, ak budú veriť v Ježiša a pokúsia sa správať podľa Zákona, sú Ním prekliati. Hoci veria v Boha, myslia si, že musia žiť v súlade so Zákonom, aby boli zachránení.

Drahý priateľ, môžeme sa stať spravodlivými svojimi skutkami, kým sme ešte živí? Spravodliví budeme len vtedy, keď veríme v Ježišovo slovo, len vtedy budeme spasení. Len vtedy budeme vykúpení, ak veríme v krst Ježiša, v Jeho krv i v to, že Ježiš je Boh; vtedy budeme vykúpení.

Preto pre nás Boh pripravil zákon viery, cestu, ako sa staneme spravodlivými. Vykúpenie z vody a Ducha nezáleží od skutkov človeka, ale od jeho viery v Božie slovo. Boh nám dal túto vieru. Tak to Boh naplánoval, tak to urobil.

Prečo potom tí, čo verili v Ježiša, neboli spasení? Lebo neprijali slovo spásy skrze vodu a Ducha. My, rovnako nedokonalí ako oni, sme spasení, lebo veríme v Božie slovo.

Ak dvaja ľudia pracujú na mlynskom kameni, ten, čo je vzadu, bude pracovať ďalej, aj keď ten druhý je už hore. Ten, čo je vzadu, je tým, ktorý nie je spasený a musí ďalej pokračovať vo svojom snažení. Prečo je to tak?

Lebo ten jeden počúval a veril v slovo Božie. Druhý, ktorý ťažko pracoval, aby dodržiaval Zákon, bol napokon hodený do pekla. Pokúšal sa dostať hore k Bohu, ale Boh ho zhodil práve tak, ako my zhodíme chrobáka, ktorý nám lezie po nohe. Ak sa človek pokúša dostať k Bohu tak, že sa pridŕža Zákona, bude určite hodený do pekla.

Musíme byť spasení vierou vo vodu a Ducha.

„Ale všetci, čo sú zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto nezotrváva vo všetkom a neplní, čo kniha zákona prikazuje. Že zo zákona nikto nebýva ospravedlnený u Boha, je zjavné, pretože spravodlivý bude žiť z viery.“ „Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý bude žiť z viery.“ (List apoštola Pavla Galatským 3:10,11, List apoštola Pavla Rímskym 1:17).

Chcete vedieť viac o znovuzrodení z vody a Ducha? Kliknite, prosím, na upútavku dole, aby ste zadarmo dostali knihu o znovuzrodení z vody a Ducha.

Neveriť v slovo Božie je hriechom pred Bohom. Hriechom je aj to, keď Božie slovo odsúvame nabok pod vplyvom vlastných štandardov. My, ľudské bytosti, nemôžeme žiť podľa Jeho zákona, lebo sme sa narodili hriešni. A po celý život sa dopúšťame hriechov. Tu jedného malého hriechu, tam druhého, kamkoľvek sa pohneme. Musíme si to uvedomiť.

Ľudská bytosť je ako veľké vedro hnoja. Keď ho nesieme, jeho obsah sa vylieva. My sme rovnakí. Kamkoľvek ideme, rozlievame hriech. Viete si to predstaviť?

Ešte stále predstierate, že ste svätí? Ak by ste sa mohli jasne vidieť, vzdali by ste bezvýsledný boj o svätosť a uverili by ste vo vodu a krv Ježiša.

Musíme sa zbaviť svojej tvrdohlavosti a pripustiť, že pred Bohom sme hriešni. A potom sa musíme vrátiť k Jeho slovu a znovu objaviť, ako nás On zachránil skrze vodu a Ducha.

Späť na zoznam