Kázne o dôležitých pojmoch Reverenda Paula C. Jonga

< Evanjelium podľa Marka 7:20-23 >

„Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. Lebo z vnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.“

Skôr, ako budem pokračovať, rád by som vám dal jednu otázku. Čo si o sebe myslíte? Myslíte si, že ste celkom dobrí alebo zlí? Čo si myslíte?

Všetci ľudia žijú podľa svojich vlastných predstáv. Pravdepodobne nie ste ani takí zlí, ani takí dobrí, ako si myslíte.

Kto potom podľa vás žije lepším životom vo viere? Tí, čo sami seba považujú za dobrých a či tí, čo si myslia, že sú zlí?

Tí druhí. Kto bude zachránený: tí, ktorí sa dopustili mnohých hriechov, alebo tí, čo zhrešili len niekoľkokrát? Tí, čo sa dopustili mnohých hriechov, budú pravdepodobne vykúpení, lebo vedia, že sú hriešni. Môžu lepšie prijať vykúpenie, ktoré pre nich pripravil Ježiš.

Keď sa pozrieme na seba, vidíme, že sme hromadou hriechu. Čo sú ľudské bytosti? Ľudstvo je ,semeno zločincov‘. V Izaiášovi 59 sa hovorí, že v srdciach ľudí existuje mnoho hriechov. Preto je ľudstvo kopou hriechu. Ak však definujeme ľudstvo ako kopu hriechu, mnohí s nami nebudú súhlasiť. Správna definícia je „semeno zločincov“. Ak sa pravdivo pozrieme na seba, dôjdeme k záveru, že sme zlí. Všetci, ktorí sa na seba čestne pozrú, musia prísť k takémuto konštatovaniu.

Zdá sa, že nie je veľa ľudí, ktorí by priznali, že sú skutočne hromadou hriechu. Mnohí žijú pohodlne, lebo sa nepovažujú za hriešnych. Pretože konáme zlo, vytvorili sme hriešnu civilizáciu. Keby nebolo tak veľa tých, čo popierajú svoju hriešnosť, ľudia by sa hanbili zhrešiť. No tých, čo popierajú svoju hriešnosť, je tak veľa, že sa za seba nehanbia.

Avšak ich svedomie to vie. Každý má svedomie, ktoré mu hovorí: „Je to hanba.“ Adam a Eva sa ukryli medzi stromy, keď zhrešili. Dnes sa mnohí hriešnici ukrývajú za našu ohavnú kultúru - kultúru hriechu. Ukryjú sa medzi seberovnými hriešnikmi, aby sa vyhli Božiemu súdu.

Ľudia sú klamaní vlastnými predstavami. Myslia si, že sú viac svätí ako druhí. A rozhorčene kričia: „Ako môže človek robiť také veci? Ako to môže človek urobiť? Ako to dieťa môže urobiť vlastným rodičom?“ A myslia si, že oni by nič také nikdy neurobili.

Drahí priatelia, je tak ťažké poznať ľudskú povahu. Ak chceme pravdivo spoznať, akí sme v skutočnosti, musíme byť najskôr vykúpení. Trvá to istý čas a stále je veľa tých, ktorí to nepochopia až do dňa svojej smrti.

Niekedy hľadíme na človeka a vidíme, že on sám sa v skutočnosti nepozná. Sokrates povedal: „Poznaj sám seba.“ Niektorí ľudia nevedia, čo je v ich srdci. Vraždy, krádeže, chamtivosť, podvod, zloby, rozkošníctvo, zlostný pohľad....

Človek má v sebe hadí jed, ale hovorí o dobre. To preto, lebo nevie, že sa narodil hriešny.

Toľko ľudí na tomto svete nevie, ako na seba hľadieť. Sú oklamaní sami sebou a žijú svoj život obalení vo vlastnom klamstve. Sami sa hádžu do pekla. Pôjdu do pekla kvôli svojmu vlastnému klamu.

Pozrime sa na Evanjelium podľa Marka 7:21-23. „Lebo z vnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.“ Srdcia ľudí sú už odo dňa počatia naplnené zlom.

Predstavme si, že srdce človeka je ako pohár až po okraj naplnený špinavou tekutinou - našimi hriechmi. Čo by sa stalo, keby takýto človek ustúpil dozadu, a potom dopredu? Špinavá tekutina (hriech) by sa, pravdaže, rozliala. A ako by sa pohyboval, hriech by sa naďalej vylieval sem a tam.

My, ktorí nie sme ničím, len kopou hriechu, práve takto žijeme svoj život. Kamkoľvek sa pohneme, dopúšťame sa hriechu. Dopúšťame sa ho po celý život, lebo sme len kopou hriechu.

Problémom však je, že si neuvedomujeme, že sme hromadou hriechu, jeho semenom.

Sme hromadou hriechu, v srdci máme hriech. Takíto sú ľudia v skutočnosti.

Masa hriechu už-už preteká. Prvým hriechom ľudí je to, že neveria vo svoju vrodenú hriešnosť, ale veria, že ich k hriechom privedú iní, a oni v skutočnosti nie sú na chybe.

Aj keď sa dopúšťajú hriechu, myslia si, že sa musia len dočista umyť a zbavia sa ho. Keď zhrešia, poutierajú po sebe, hovoriac si, že to vlastne nebola ich chyba. Len preto, že to potom poutierame, nerozlejeme hriech zas? Stále by sme museli zas a znova okolo seba utierať.

Ak je pohár plný hriechu, vždy sa bude z neho vylievať. Nemá význam utierať rozliate. Akokoľvek často budeme našou morálkou utierať rozliaty hriech, je to zbytočné, lebo máme pohár plný hriechu.

Pri narodení sme naplnení hriechom tak veľmi, že naše srdcia nebudú nikdy prázdne, aj keď hriech neustále rozlievame. Hrešíme po celý život.

Ak si niekto neuvedomí, že v skutočnosti je len kopou hriechu, pokúša sa ujsť sám pred sebou. Hriech je v srdciach všetkých ľudí a nezbavíme sa ho tým, že rozliate poutierame. Ak sa dopustíme malého hriechu, utrieme to malou handričkou, keď to urobíme zas, utrieme to handrou, a potom uterákom, prikrývkou.... A myslíme si pritom, že keď to ešte raz utrieme, bude všetko čisté.... Ale hriech sa vyleje zas a znova.

Čo myslíte, ako dlho to takto pôjde ďalej? Až dovtedy, kým človek neumrie. Ľudia páchajú hriechy, až pokým neumrú. Preto aby sme boli vykúpení, musíme veriť v Ježiša. A musíme poznať samých seba.

Predstavme si, že sú dvaja muži, ktorých môžeme prirovnať k dvom pohárom naplneným špinavou tekutinou. Oba sú plné hriechu. Jeden sa na seba pozrie a povie si: “Ó, som tak hriešny.“ A potom sa vzdá a pôjde hľadať niekoho, kto mu pomôže.

Ten druhý si myslí, že nie je zlý. Nevidí v sebe kopu hriechu. A po celý život len neustále utiera, čo sa vylialo. Najprv jednu stranu, potom druhú....a potom opäť rýchlo druhú stranu....

Mnoho ľudí sa po celý svoj život snaží zabrániť, aby malý hriech, ktorý majú v srdci, vyliali. Ale načo je to dobré, keď aj tak je hriech v ich srdci? Že sa tomu úzkostlivo snažia zabrániť, ich neprivedie do neba. ,Byť úzkostlivý‘ je cesta do pekla.

Drahí priatelia, ,byť úzkostlivý‘ vedie len do pekla. Keď sú ľudia úzkostliví a starostliví, ich hriechy sa až tak veľmi nevylievajú. No stále sú skrytí hriešnici.

Čo sa nachádza v srdci ľudí? Hriech? Nemorálnosť? Áno! Zlé myšlienky? Áno! Je tam krádež? Áno! Arogancia? Áno!

Vieme, že sme masou hriechu, aj keď nás to nikto neučil, vidíme sa páchať hriech a zlo. Možno, že nám to nie je až tak jasné, keď sme mladí.

A čo keď starneme? Keď chodíme na strednú školu, a potom na vysokú, uvedomujeme si, že máme v sebe hriech. Nie je to pravda? Vtedy to už nie je možné zakryť. Je tak? Stále rozlievame hriech, a potom ľutujeme. „Nemal som to robiť.“ No nedokážeme sa skutočne zmeniť. Prečo je to tak? Lebo každý z nás sa narodil ako kopa hriechu.

Neočistíme sa tým, že budeme starostliví a úzkostliví. Musíme vedieť, že sa rodíme ako kopa hriechu, aby sme boli úplne vykúpení. Len hriešnici, ktorí vďačne prijmú spásu od Ježiša, budú zachránení.

Tí, čo si myslia: „Neurobil som veľa zlého, nedopustil som sa mnohých hriechov“, neveria, že Ježiš ich zbaví hriechov, a pôjdu do pekla. Musíme poznať, že máme v sebe takúto masu hriechu. Všetci sme sa tak narodili.

Ak si človek myslí: „Neurobil som tak veľa zlého, aby som nebol vykúpený“, bude takto bez hriechu? To sa nikdy nestane.

Ten, kto môže byť spasený, vie, že je kopou hriechu. Skutočne verí, že Ježiš Svojím krstom na rieke Jordán sňal všetky jeho hriechy a vyslobodil ho Svojou smrťou.

Či sme, alebo nie sme spasení, všetci žijeme v ilúziách. Sme kopou hriechu. Takí sme. Len ak veríme, že Ježiš sňal naše hriechy, môžeme byť vykúpení.

Boh nevykúpil tých s „malým hriechom“. Boh ani len nepozrie na tých, čo vravia: „Bože, mám tento malý hriech.“ Hľadí na tých, ktorí hovoria: „Bože, som hromadou hriechu. Pôjdem do pekla. Prosím Ťa, zachráň ma.“ Hľadí na hriešnikov, ktorí tvrdia: „Bože, bol by som zachránený, keby si ma Ty zachránil. Nemôžem sa už ďalej kajúcne modliť, len by som znovu zhrešil. Prosím Ťa, zachráň ma.“

Boh zachráni tých, čo sú na ňom úplne závislí. Aj ja som skúšal denne sa kajúcne modliť. No úpenlivá modlitba nás nikdy nevyslobodí z hriechu. „Bože, prosím Ťa, zľutuj sa nado mnou a zachráň ma z hriechu.“ Tí, čo sa takto modlia, budú zachránení. Veria v Božiu spásu a pokrstenie Ježiša Jánom Krstiteľom. Oni budú zachránení.

Boh pomáha len tým, ktorí vedia, že sú hromadou hriechu, podhubím hriechu. Takí, čo hovoria: „Dopustil som sa len tohto malého hriechu. Prosím, odpusť mi“, sú stále hriešni a Boh ich nemôže zachrániť. Boh zachraňuje iba tých, čo vedia, že sú len kopou hriechu.

V Izaiášovi 59:1-2 sa píše: „Ajhľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka zachraňovať a jeho ucho nie je tak nedoslýchavé, aby nepočulo. Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli jeho tvár pred vami, takže nepočuje.“

Pretože sme sa narodili ako kopa hriechu, Boh sa na nás nemôže dívať láskavo. Nie preto, že Jeho ruka je prikrátka či Jeho ucho tak nedoslýchavé, aby nepočulo, ako prosíme o odpustenie.

Boh nám hovorí: „Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli jeho tvár pred vami, takže nepočuje.“ Máme v srdci veľa hriechu, a preto nemôžeme vstúpiť do nebies, aj keď dvere sú doširoka otvorené.

Keby sme my, ktorí sme len hromadou hriechu, prosili o odpustenie vždy, keď zhrešíme, Boh by opakovane musel zabiť Svojho syna. No on to nechce urobiť. Preto hovorí: „Nechoďte za mnou každý deň so svojimi hriechmi. Poslal som vám svojho syna, aby vás vykúpil zo všetkých hriechov. Všetko, čo musíte urobiť vy, je pochopiť, ako sňal vaše hriechy a vidieť, že je to pravda. Potom uverte v evanjelium vykúpenia a budete spasení. Toto je tá najväčšia láska k vám, moje stvorenia.“

Hovorí nám: „Uverte v môjho syna a a buďte vykúpení. Ja, váš Boh, posielam vám svojho syna, aby odčinil všetky vaše hriechy a neprávosti. Uverte v neho a buďte zachránení.“

Tí, čo nevedia, že sú kopou hriechu, žiadajú Božiu milosť za svoje malé hriechy. Predstupujú pred Neho nepoznajúc obrovské množstvo a váhu svojich hriechov a modlia sa: „Prosím, odpusť mi tento malý hriech. Už to nikdy neurobím.“

Skúšajú Ho aj oklamať. Nezhrešíme len raz, ale zas a znova, až pokým neumrieme. Až do posledného dňa svojho života by sme museli prosiť o odpustenie.

Odpustenie jedného hriechu nič nevyrieši, lebo zhrešíme každý deň svojho života, až pokým neumrieme. Jediný spôsob, ako sa zbaviť hriechov, je, aby ich Ježiš sňal.

Biblia zaznamenáva hriechy ľudstva. Izaiáš 59: 3-8: „Lebo vaše dlane sú poškvrnené krvou a vaše prsty neprávosťou; vaše pery hovoria lož, váš jazyk šepce podlé veci. Nikto nepredvoláva na súd podľa práva, nikto nejde pred súd čestne. Dúfajú v ničotu, rozprávajú daromnosti, počnú trápenie a porodia skazu. Vysedia vreteničie vajcia, tkajú pavúčie vlákna. Kto zje z ich vajec, zomrie a z rozšliapnutého sa vyliahne zmija. Z ich vlákien nebude rúcho, nezakryjú sa svojím výrobkom. Ich výrobok je dielom skazy, násilníctvo majú v rukách. Ich nohy bežia k zlému a ponáhľajú sa prelievať nevinnú krv. Ich myšlienky sú myšlienkami skazy, hynutie a pustošenie je na ich cestách. Cestu pokoja neznajú a v ich stopách nieto práva; chodia krivými chodníkmi, nikto nepozná pokoj, kto po nich kráča.“

Ľudské prsty sú poznačené neprávosťou a celý život páchajú zlo. Všetko, čo robia, je zlo. A náš jazyk , šepce podlé veci. ‘ Všetko, čo vychádza z našich úst, je lož.

„Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného,“ (Evanjelium podľa Jána 8:44). Tí, čo nie sú znovuzrodení, radi hovoria: „Hovorím ti pravdu....Naozaj. Čo hovorím, je pravda....“ Ale všetko, čo hovoria, sú len lži. Ako je napísané: „Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného.“

Ľudia veria prázdnym slovám a klamú. Plodia zlo a neprávosť. Vysedia vajcia zmije a utkajú pavúčiu sieť. Boh povedal: „Kto zje z ich vajec, zomrie a z rozšliapnutého sa vyliahne zmija.“ Hovorí, že každý má v srdci vajcia zmije. Vajcia zmije! V tvojom srdci je diabol. Buď spasený tým, že uveríš v evanjelium vody a krvi.

Chcete vedieť viac o znovuzrodení z vody a Ducha? Kliknite, prosím, na upútavku dole, aby ste zadarmo dostali knihu o znovuzrodení z vody a Ducha.

Kedykoľvek začnem hovoriť o Bohu, nájdu sa ľudia, ktorí povedia: „Nehovor mi o Bohu. Vždy, keď sa snažím niečo urobiť, vylieva sa zo mňa hriech. Vytryskne zo mňa. Nemôžem urobiť ani len krok bez toho, aby som nezhrešil. Nemôžem si pomôcť. Som preplnený hriechom. Tak mi nehovor o Bohu.“

Tento človek si je istý, že v skutočnosti je len kopou hriechu, no nevie, že evanjelium ho môže zachrániť. Tí, čo sú si vedomí svojej hriešnosti, môžu byť zachránení.

V skutočnosti sme všetci takí. Každý sa dopúšťa hriechu, kamkoľvek ide. Hriech jednoducho pretečie, lebo všetci ľudia sú hromadou hriechu. Záchrana je možná prostredníctvom Božej sily. Nie je to jednoducho úžasné? Tých, čo zhrešia, či už keď sú nahnevaní, šťastní alebo pohodlní, môže zachrániť len Pán Ježiš. On prišiel, aby ich zachránil.

On úplne odčinil vaše hriechy. Vedzte, že ste kopou hriechu a buďte zachránení.

Späť na zoznam