Kázne o dôležitých pojmoch Reverenda Paula C. Jonga

< Evanjelium podľa Jána 8:1-12 >

„Ježiš odišiel na vrch Olivový. Včasráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila, a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? Ale to povedali, aby ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš však sa zohol a prstom písal po zemi. Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. A zase sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? Odpovedala mu: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš. Potom zase prehovoril k nim Ježiš a riekol: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“

Ježiš nám dal večnú spásu. Každý jeden na svete môže byť vykúpený, ak verí v Ježiša ako svojho Spasiteľa. On nás všetkých spasil. Ak hriešnik trpí kvôli svojim hriechom, je to preto, že nepochopil, že Ježiš ho Svojím krstom zbavil všetkých hriechov.

Všetci by sme mali poznať a veriť v tajomstvo spásy. Ježiš sňal našy hriechy; prijal za ne rozsudok a zomrel za nás na Kríži.

Mali by ste veriť v spásu z vody a Ducha; vo večné vykúpenie zo všetkých hriechov. Mali by ste veriť v Jeho veľkú lásku, ktorá nás učinila spravodlivými. Uverte v to, čo On vykonal pre naše vykúpenie na rieke Jordán a na Kríži.

Ježiš poznal aj naše skryté hriechy. Niektorí ľudia majú o hriechu mylnú predstavu. Myslia si, že z niektorých hriechov nemôžu byť vykúpení. Ale Ježiš vykúpil všetky naše hriechy, každý jeden z nich.

Nevynechal ani jeden. A pretože zmyl všetky hriechy sveta, niet už viac hriešnikov. Poznáte evanjelium, ktoré vykúpilo všetky vaše hriechy i tie budúce? Verte voň a buďte spasení. A vráťte sa do Božej milosti.

V Evanjeliu podľa Jána 8 sa opisuje žena, ktorú prichytili pri cudzoložstve. Vidíme, ako ju Ježiš zachránil. Chceme sa s vami podeliť o milosrdenstvo, ktorej sa jej dostalo. Nepreháňame, ak tvrdíme, že všetky ľudské bytosti sa počas svojho života dopúšťajú cudzoložstva. Každá jedna duša.

Ak sa to tak nejaví, je to len preto, že sa ho dopúšťame tak často, až sa napokon zdá, že to vôbec nerobíme. Prečo? Žijeme s toľkým cudzoložstvom po celý život.

Hľadím na tú ženu a rozmýšľam, že tak ako ona, všetci sme sa dopustili cudzoložstva. Každý jeden z nás. Len predstierame, že tomu tak nie je.

Myslíte si, že sa mýlim? Ale nie. Pozorne sa prizrite. Každý na zemskom povrchu to urobil. Ľudia sa dopúšťajú cudzoložstva, keď hľadia na ženy na ulici, v myšlienkach, činoch, kdekoľvek a kedykoľvek.

Len si neuvedomia, že tak robia. Mnoho ľudí si až v deň svojej smrti uvedomí, že v živote nespočítateľne veľakráť scudzoložili. Nielen tí, ktorých prichytili, ale my všetci, ktorých nikto neprichytil. Všetci ľudia sa ho dopúšťajú vo svojej mysli a činoch. Či to nie je súčasť nášho života?

Ste nahnevaní? No je to pravda. Len to tajíme, lebo sme na rozpakoch. Som presvedčený, že aj dnes sa ľudia neustále dopúšťajú cudzoložstva, no neuvedomujú si to.

Ľudia sa sa ho dopúšťajú aj vo svojej duši. My, čo sme boli stvorení Bohom, žijeme na tomto svete bez toho, aby sme si uvedomili, že sa vo svojej duši dopúšťame cudzoložstva. Uctievať iných bohov je duševné cudzoložstvo, lebo Pán je jediný Manžel celého ľudstva.

Žena, ktorú prichytili pri cudzoložstve, bola tiež ľudská bytosť ako aj my všetci a dostalo sa jej Božej milosti ako aj nám, čo sme boli vykúpení. No pokryteckí farizeji ju postavili doprostred a ukazovali na ňu prstom, ako keby oni boli sudcami a len-len, že na ňu nehádzali kamene. Takmer ju zosmiešnili a odsúdili, ako keby oni boli čistí a nikdy sa nedopustili cudzoložstva.

Kresťanskí bratia a sestry, tí, čo vedia, že sú hromadou hriechu, nesúdia pred Bohom iných. Lebo vedia, že sa sami vo svojom živote dopúšťajú cudzoložstva a dostane sa im milosti od Boha, ktorý nás všetkých spasil. Len tí, čo sú si vedomí svojej hriešnosti a toho, že sa neustále dopúšťajú cudzoložstva, môžu byť vykúpení.

Komu sa dostane Božej milosti, tomu, čo sa dopúšťa cudzoložstva, a či tomu, čo žije počestne a nedopúšťa sa ho? Tomu, ktorý sa ho dopúšťa, jemu sa dostane hojnosti Jeho spásy. Tým, ktorí si nevedia pomôcť, tým, čo sú slabí a v beznádeji, tým sa dostane spásy. Oni sú tí, čo požívajú Jeho milosť.

Nemôžu byť vykúpení, ktorí si myslia, že sú bez hriechu. Ako sa im môže dostať Božej milosti, keď niet čo vykúpiť?

Zákonníci a farizeji dotiahli ženu pristihnutú pri cudzoložstve k Ježišovi, postavili ju doprostred a opýtali sa Ho:„Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila, čo povieš Ty?“ Prečo k Nemu priniesli túto ženu a skúšali Ho?

Oni sami sa mnohokrát dopustili cudzoložstva, no chceli ju súdiť a zabiť s Ježišovou pomocou, a potom viniť Jeho.

Ježiš čítal v ich mysli a vedel o žene všetko. A tak povedal: „ Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom.“ A potom všetci počnúc najstarším odišli, až zostal len Ježiš so ženou.

Tí, čo odišli, boli zákonníci a farizeji, náboženskí vodcovia. Len-len, že tú ženu neodsúdili, ako keby sami neboli hriešni.

Ježiš vyhlásil Svoju lásku na tomto svete. Bol tou láskou. Dal ľuďom jedlo, oživil mŕtvych, vrátil život synom vdov, oživil Lazara a vyliečil malomocných; pre chudobných činil zázraky. Sňal hriechy všetkých hriešnikov a dal im vykúpenie.

Ježiš nás miluje. Je všemocný, môže všetko urobiť, ale farizeji a zákonníci Ho považovali za svojho nepriateľa. Preto k Nemu priviedli ženu, aby Ho skúšali.

Spýtali sa: „Majstre, Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty?“ Mysleli si, že povie, aby ju ukameňovali. Prečo? Keby sme vynášali súdy podľa toho, čo je napísané v Božom zákone; všetci ľudia, ktorí sa dopustili cudzoložstva, by boli bez výnimky ukameňovaní k smrti.

Všetci musia byť ukameňovaní k smrti, všetci sú predurčení ísť do pekla. Za hriech sa platí smrťou. Ale Ježiš im nepovedal, aby ju ukameňovali; namiesto toho riekol: „Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom.“

Zákon hovorí o Božom hneve. Boh je svätý a taký je aj Jeho zákon. Svätý zákon má 613 článkov. Preto nám Boh dal Zákon o 613-tich článkoch, aby sme poznali, že sme hriešni; že sme neúplné bytosti. Učí nás, že musíme veriť v Božiu milosť, aby sme boli vykúpení. Ak by sme toto nevedeli a rozmýšľali len nad tým, čo je napísané, všetci by sme mali byť ukameňovaní k smrti; presne tak ako žena prichytená pri cudzoložstve.

Zákonníci a farizeji, ktorí nepoznali pravdu o Jeho zákone, si možno mysleli, že ju môžu ukameňovať - a nás možno tiež. Kto môže po úbohej žene hodiť kameňom? Aj keď bola prichytená pri cudzoložstve, nik na svete nemôže po nej hodiť kameňom.

Keby bola žena - a aj my - súdená len podľa Zákona, všetci by sme boli odsúdení na strašný trest. Ale Ježiš nás hriešnikov vykúpil z našich hriechov a z rozsudku. Ak by sme pri všetkých našich hriechoch striktne dodržiavali Boží zákon, kto z nás by ostal nažive? Všetci by sme skončili v pekle.

Ale zákonníci a farizeji poznali Zákon len tak, ako bol napísaný. Keby sa správne používal, zabil by ich tak ako toho, čo súdili. V skutočnosti bol Boží zákon daný ľuďom, aby mohli spoznať svoje hriechy; a trpeli preto, že ho nechápali a nepoužívali správne.

Dnešní farizeji, tak ako tí v Biblii, chápu Zákon len tak, ako je napísaný. Mali by pochopiť Božie milosrdenstvo, spravodlivosť a pravdu. Musíme ich naučiť evanjelium vykúpenia, aby boli zachránení.

Farizeji sa spýtali: „Majstre, Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty?“ Spýtali sa zvierajúc v dlani kamene. Určite si mysleli, že Ježiš nebude mať čo povedať. Očakávali, že na ich lesť skočí.

Keby Ježiš súdil podľa Zákona, tiež by bol nimi ukameňovaný. Chceli ich oboch ukameňovať. A keby povedal, aby ju neukameňovali, tvrdili by, že pohŕda Božím zákonom a ukameňovali by Ho za rúhanie. Aký strašný komplot!

Ale Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi; oni sa ho neprestajne spytovali: „Čo povieš Ty? Čo píšeš po zemi? Odpovedz na našu otázku. Čo na to povieš Ty?“ Prstom ukazovali na Ježiša a napádali Ho.

Ježiš sa vystrel a riekol im, že ten z nich, čo je bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. Potom sa opäť zohol a ďalej písal po zemi. A tých, čo to počuli, usvedčilo vlastné svedomie; a tak jeden po druhom počnúc najstaršími odišli. Ježiš zostal so ženou sám.

Ježiš im povedal: „Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom“ a ďalej písal po zemi. A potom sa najstarší zobrali preč. Najstarší, ktorí sa dopustili najviac hriechov, odišli prví. Aj mladí odišli. Predstavme si, že Ježiš stojí medzi nami a my stojíme okolo ženy. Čo by sme urobili, keby nám povedal, že ten, kto je bez viny, má po nej hodiť kameňom?

Čo písal Ježiš po zemi? Boh, ktorý nás stvoril, zapisuje všetky naše hriechy na dve rozličné miesta.

Najprv ich zapisuje na tabuľu v našom srdci.

„Hriech Júdov je napísaný železným písadlom, vyrytý diamantovým hrotom na tabuľu ich srdca a na rohy ich oltárov“, (Jeremiáš 17:1).

Boh sa nám prihovára prostredníctvom Júdov, ktorí nás predstavujú. Ľudské hriechy sú zapísané železným písadlom, vyryté diamantovým hrotom. Sú napísané na tabuli v našom srdci. Ježiš sa zohol a na zem napísal, že ľudia sú hriešnici.

Boh vie, že hrešíme, a zapisuje naše hriechy na tabuľu v našom srdci. Najprv zaznamená naše činy a hriechy, ktorých sme sa dopustili, pretože sme pred Zákonom zraniteľní. Keď ho čítame, uvedomíme si svoju hriešnosť, lebo máme hriechy zaznamenané v srdci. On ich zaznamenal v našom srdci a vedomí; vieme, že sme pred Ním hriešni.

Druhý raz sa Ježiš zohol a písal po zemi. Písmo hovorí, že všetky naše hriechy sú tiež zaznamenané v knihách našich skutkov pred Bohom (Zjavenie Jána 20:12). Meno človeka a jeho hriechy sú zapísané v knihe. A na tabuli v jeho srdci. Naše hriechy sú zapísané dvakrát - v knihe našich skutkov a na tabuli v našom srdci.

Hriechy sú zapísané na tabuli v srdci mladého i starého. Preto o svojich hriechov nemali pred Ježišom čo povedať. Tí, čo chceli ženu ukameňovať, boli pred Jeho slovami bezmocní.

Keď sa vám dostane spásy, všetky vaše hriechy v Knihe skutkov budú zmazané a vaše meno bude zapísané v Knihe života. Tí, ktorých mená sú zapísné v Knihe života, pôjdu do neba. Ich dobré skutky a všetko, čo na tomto svete urobili pre Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, sú tiež zapísané v Knihe života. Takí sú prijatí na nebesá. Tí, ktorí sa zbavili hriechov, vstúpia do večnosti.

Hriechy každého človeka sú zapísané na dvoch miestach. Nikto nemôže oklamať Boha. Niet človeka, ktorý by v srdci nezhrešil a nedopustil sa cudzoložstva. Všetci sme hriešni a nedokonalí.

Tí, čo vo svojom srdci neprijali spásu Ježišovu, budú pykať za svoje hriechy. Takí nie sú sebaistí. Boja sa Boha a pred Bohom; boja sa aj iných pre svoje hriechy. Ale vo chvíli, keď vo svojom srdci prijmú evanjelium spásy z vody a Ducha, všetky ich hriechy zapísané na tabuli v srdci a v Knihe skutkov, budú zmazané. Zbavia sa všetkých svojich hriechov.

Kniha života sa nachádza v nebesiach. Sú v nej zapísané mená tých, čo veria v spásu skrze vodu a Ducha - oni vstúpia na nebesá. Vstúpia tam nie preto, že vo svojom živote nezhrešili, ale preto, že boli oslobodení od hriechov tým, že uverili vo vykúpenie z vody a Ducha. To jest , zákonom viery ‘ (List Rímskym 3:27).

Kresťanskí bratia a sestry, zákonníci a farizeji boli práve tak hriešni ako žena prichytená pri cudzoložstve.

V skutočnosti sa dopustili viacej hriechov, lebo predstierali a klamali sami seba, že nie sú hriešni. Náboženskí vodcovia boli zlodeji s formálnym dovolením. Boli to zlodeji duší, zlodeji života. Mali odvahu poúčať druhých, hoci oni sami neboli vykúpení.

Podľa Zákona ani jeden nie je bez hriechu. Človek sa stane spravodlivým nie preto, že nezhreší, ale preto, že je vykúpený zo všetkých hriechov a jeho meno je zapísané v Knihe života. Ľudia nemôžu žiť bez hriechu, preto musia byť vykúpení.

Vaše prijatie do nebies závisí od toho, či veríte alebo nie. Či sa vám dostane Božej milosti alebo nie, záleží od toho, či prijmete Ježišovu spásu. Čo sa stalo s tou ženou? Stála tam so zatvorenými očami, lebo vedela, že musí zomrieť. Pravdepodobne v strachu kajúcne plakala. Keď stojíme zoči-voči smrti, sme k sebe úprimní.

„Ó, Pane, je správne, že musím zomrieť. Prosím, vezmi moju dušu do Svojich rúk a zľutuj sa nado mnou. Prosím, zľutuj sa nado mnou, Ježiš.“ Úpenlivo prosila Ježiša o lásku spasenia. „Bože, ak ma budeš súdiť, budem odsúdená, a ak povieš, že som bez viny, moje hriechy budú zmazané. Ty rozhodni.“ Asi hovorila toto. Ježiš mal rozhodnúť.

Žena, ktorú priviedli k Ježišovi, nehovorila: „Zhrešila som, prosím, odpusť mi moje cudzoložstvo.“ Riekla: „Prosím, vykúp ma z mojich hriechov. Ak ma z nich vykúpiš, budem zachránená. Ale ak nie, pôjdem do pekla. Potrebujem Tvoje vykúpenie. Potrebujem Božiu lásku a aby sa nado mnou zľutoval.“ Zavrela oči a priznala svoje hriechy.

Ježiš sa jej opýtal: „Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil?“ Odpovedala: „Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš“, (Evanjelium podľa Jána 7:10-11). Ježiš ju neodsúdil, lebo Svojím krstom na rieke Jordán sňal všetky jej hriechy a bola vykúpená. Teraz Ježiš a nie tá žena má byť súdený za jej hriechy.

Táto žena bola požehnaná Ježišovou spásou. On ju vykúpil zo všetkých hriechov. Náš Pán Ježiš nám hovorí, že nás vykúpil zo všetkých hriechov a všetci sme spravodliví.

Hovorí nám to v Biblii. Zomrel na Kríži, aby zaplatil za naše hriechy, ktoré sňal pri Svojom krste na rieke Jordán. Jasne nám hovorí, že vykúpil všetkých, ktorí veria v Jeho spásu krstom a ukrižovaním. Všetci potrebujeme písané slová Ježiša a musíme sa ich držať. Tak budeme požehnaní Jeho spásou.

„Bože, nemám pred Tebou žiadnu cenu. Žiaden talent. Nemám Ti čo ukázať len svoje hriechy. Ale verím, že Ježiš je môj Pán spásy. Zmyl moje hriechy na rieke Jordán a za všetky trpel na Kríži. Svojím krstom a krvou ma zbavil všetkých hriechov. Verím v Teba, Pane.“

Takto sme zachránení. Ježiš nás ,neodsudzuje.‘ Dal nám právo byť Božími dietkami: dal ho tým, čo veria vo vykúpenie skrze vodu a Ducha; On ich zbavuje hriechov a nazýva spravodlivými.

Drahí priatelia! Tá žena bola vykúpená. Žena, ktorú prichytili pri cudzoložstve, bola požehnaná Ježišovým vykúpením. Aj my môžeme byť takto požehnaní. Každého, kto si je vedomý svojich hriechov a požiada Boha, aby sa nad ním zľutoval; každého, kto verí, vo vykúpenie z vody a Ducha v Ježišovi, Boh požehná spásou. Hriešnici budú vykúpení. Ten, čo zhrešil a neuvedomuje si svoje hriechy, nemôže byť požehnaný spásou.

Ježiš sníma hriechy sveta (Evanjelium podľa Jána 1:29). Každý môže byť spasený, ak verí v Ježiša. Ježiš tej žene povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem.“ Povedal, že ju neodsudzuje, lebo všetky jej hriechy sú už Jeho hriechmi; On z nás sňal všetky naše hriechy a bol odsúdený namiesto nás.

Farizeji so skalami v rukách a dnes náboženskí vodcovia interpretujú zákon ostatným. Veria, že ak nám Zákon hovorí, aby sme sa nedopúšťali cudzoložstva; ten, čo zhreší, bude ukameňovaný k smrti. Hľadia na ženy a túžia po nich, no predstierajú, že sa nedopúšťajú cudzoložstva. Nemôžu byť ani vykúpení ani zachránení. Farizeji a zákonníci boli moralisti sveta. Ich Ježiš nevolal. Oni od Neho nikdy nepočuli: „Neodsúdim ťa.“

Len tá žena, ktorú prichytili pri cudzoložstve, počula tieto potešujúce slová. Ak ste pred Ním čestní, budete požehnaní ako ona. „Bože, počas celého môjho života som sa dopúšťal cudzoložstva. Zdalo sa, že to nerobím, len preto, že som to robil tak často. Každý deň niekoľkokrát zhreším.“

Keď prijmeme Zákon i skutočnosť, že sme hriešnici, ktorí musia zomrieť, a čestne sa obrátime k Bohu; keď prijmeme seba takých, akí sme, a povieme: „Pane, takýto som. Prosím Ťa, zachráň ma.“ - vtedy nás Boh požehná spásou.

Ježišova láska skrze vodu a Ducha zvíťazila nad Božím súdom. „Ani ja ťa neodsudzujem.“ On nás neodsudzuje a hovorí nám: „Ste spasení.“ Náš Pán Ježiš Kristus je milosrdný Boh. Zbavil nás všetkých hriechov sveta.

Náš Pán je Boh spravodlivosti, Boh lásky. Láska z vody a Ducha je väčšia a silnejšia ako Jeho súd.

Ak by Boh uviedol do platnosti Svoj súd, aby naplnil Svoju spravodlivosť, musel by odsúdiť všetkých hriešnikov a poslať ich do pekla. Ale preto, že Ježišova láska, ktorá nás chráni od Jeho súdu, je väčšia, Boh nám poslal svojho jediného Syna, Ježiša. Ten vzal na Seba všetky naše hriechy a za nás všetkých prijal rozsudok. Dnes ktokoľvek, kto verí v Ježiša ako svojho Spasiteľa, stane sa Jeho dieťaťom, stane sa spravodlivým. Lebo Jeho láska je väčšia ako Jeho spravodlivosť, On nás všetkých vykúpil.

Musíme ďakovať Bohu, že nás nesúdi len Svojou spravodlivosťou. Tak ako Ježiš povedal zákonníkom, farizejom a ich nasledovníkom, Boh chce milosrdenstvo a uvedomenie si Boha, a nie obetu. Niektorí ľudia každý deň zabijú kravu alebo kozu a obetujú ju Bohu, modliac sa: „Bože, odpusť mi moje hriechy, ktorých sa každý deň dopúšťam.“ Boh nechce našu obetu, ale našu vieru vo vykúpenie z vody a Ducha. Chce, aby sme boli spasení a zachránení. Chce nám dať Svoju lásku a prijať našu vieru. Vidíte to? Ježiš nám dal spásu.

Ježiš nenávidí hriech, no má nehynúcu lásku k ľudským bytostiam, ktoré boli stvorené k obrazu Božiemu. Už pred počiatkom sveta rozhodol, že nás urobí Božími dietkami a zmyje naše hriechy Jeho krstom a krvou. Boh nás stvoril, aby nás spasil, zahalil nás Ježišom a urobil nás Jeho dietkami. Toto je Božia láska k nám, Jeho stvoreniam.

Keby nás Boh súdil len podľa Zákona, my, hriešnici, by sme museli zomrieť. Ale On nás zachránil Svojím krstom a odsúdením Svojho syna na Kríži. Či veríte? Potvrďme si to v Starej zmluve.

Všetky hriechy sveta boli v Starej zmluve zmyté pri vysviacke veľkňaza a v Novej zmluve krstom. V Starej zmluve boli všetky hriechy Izraela odčinené prostredníctvom veľkňaza, ktorý položil svoje ruky na hlavu kozľaťa bez poškvrny.

„Áron nech položí obe svoje ruky na hlavu živého kozla a vyzná nad ním všetky viny Izraelcov i všetky ich priestupky so všetkými ich hriechami. Keď ich tak zloží na hlavu kozla, nech ho vyženie na púšť prostredníctvom na to pripraveného muža“, (Leviticus 16:21).

Takto boli hriechy odčinené v dobách Starej zmluvy. Aby bol človek vykúpený, priniesol ku chrámu jahňa alebo kozľa a obetoval ho na oltári. Položil svoje ruky na hlavu obete a jeho hriechy prešli na jej hlavu. Potom bola obeť zabitá a kňaz potrel jej krvou rohy oltára.

Na štyroch koncoch oltára boli rohy. Tie symbolizujú Knihu skutkov, o ktorej sa hovorí v Zjavení Jána 20:12. Zvyšnou krvou pokropil aj zem. Zem predstavuje srdce človeka, lebo človek bol stvorený z prachu. Takto sú ľudia vykúpení zo svojich každodenných hriechov.

No ľudia nemohli obetu vykonávať denne. Boh im raz do roka dovolil zmierenie hriechov, ktorých sa počas roka dopustili. A to na desiaty deň siedmeho mesiaca, na Deň zmierenia. V ten deň zástupca všetkých ľudí Izraela, veľkňaz, priniesol dve kozľatá a položil na ne svoje ruky, aby tak na ne vložil hriechy ľudí, a ponúkol obeť Bohu, aby vykúpil ľud Izraela. „Áron nech položí obe svoje ruky na hlavu živého kozla a vyzná nad ním všetky viny Izraelcov i všetky ich priestupky so všetkými ich hriechami.“

Boh ustanovil Árona, veľkňaza Izraela, za ich predstaviteľa. Aby každý jednotlivec nemusel položiť svoje ruky na hlavu obete, veľkňaz ako predstaviteľ všetkých ľudí, položil ruky na hlavu živého kozľaťa, aby všetky ročné hriechy Izraela boli odpustené.

A vyrozprával Bohu všetky hriechy Izraela: „Ó, Bože, Tvoje dietky Izraela zhrešili. Uctievali sme idoly, porušili všetky články Tvojho zákona, nadarmo volali Tvoje meno, vytvorili si vlastné idoly a milovali ich viac ako Teba. Nesvätili sme siedmy deň, nectili svojich rodičov, zabíjali, dopúšťali sa cudzoložstva a krádeží. Žiarlili a hádali sme sa.“

Vymenoval všetky hriechy. „Bože, ani izraelský ľud ani ja neboli sme schopní dodržať Tvoj zákon. Aby sme sa vykúpili, kladiem svoje ruky na hlavu tohto kozľaťa a vkladám naň všetky hriechy.“ Veľkňaz položil svoje ruky na hlavu obete za všetkých ľudí a všetky hriechy prešli na ňu. Vysvätenie alebo položenie rúk znamená „zloženie“ (Leviticus 1:1-4, 16:20-21).

Boh dal ľudu Izraela rituál obetovania, aby sa zbavili všetkých hriechov a mohli byť vykúpení. On určil, že obeť musí byť bez poškvrny a musí zomrieť namiesto človeka.

Na Deň zmierenia bola obeť usmrtená a jej krv priniesli do svätostánku a sedemkrát ňou pokropili vrchnák na Svedectve. Tak sa ľud Izraela na desiaty deň siedmeho mesiaca vykúpil z ročných hriechov.

Veľkňaz sám vstúpil do svätostánku, aby ponúkol obeť, ale vonku sa zhromaždili ľudia a načúvali zvukom zlatých zvonov na jeho rúchu, ktoré sedem ráz zazvonili ako krvou postriekal vrchnák. Potom ľud prepukol v radosť, že všetky ich hriechy boli vykúpené. Zvuk zlatých zvonov bol zvukom radostného evanjelia.

Nie je pravda, že Ježiš miluje len niektorých ľudí a len ich spasí. Ježiš Svojím krstom naraz zmyl hriechy sveta. Chcel nás zachrániť všetkých naraz. Naše hriechy by nemohli byť vykúpené každý deň, ale všetky naraz.

V Starej zmluve bolo zmierenie dané vysviackou kňazov a obetovaním obete. Áron položil svoje ruky na hlavu živého kozľaťa, a to pred všetkými ľuďmi, a vymenoval všetky hriechy, ktorých sa ľudia za rok dopustili. A pred všetkými zložil hriechy na hlavu kozľaťa. Kde sú teda hriechy ľudí? Všetky prešli na kozľa.

Potom kozľa „vhodný muž“ odviedol preč. Kozľa so všetkými hriechmi Izraela vyhnali do púšte, kde nebola žiadna tráva ani voda. A túlalo sa ňou v páliacom slnku, až kým neumrelo. Kozľa umrelo za hriechy Izraela.

Toto je Božia láska, láska vykúpenia. Takto sa vtedy vykúpili z ročných hriechov. No my žijeme v časoch Novej zmluvy. Už uplynulo približne 2000 rokov, odkedy Ježiš zišiel do nášho sveta. Prišiel a naplnil proroctvo, ktoré dal v Starej zmluve. Prišiel a vykúpil nás zo všetkých hriechov.

Čítajme v Evanjeliu podľa Matúša:

„Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha svätého. Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z hriechov“, Evanjelium podľa Matúša 1:20-21).

Náš Otec, ktorý je v nebesiach, si požičal telo panny Márie, aby poslal Svojho syna na tento svet a zmyl hriechy sveta. Poslal k Márii anjela a povedal jej: „A potom počneš v svojom lone a porodíš Syna a bude sa volať JEŽIŠ.“ Znamenalo to, že Syn Márie bude Spasiteľom. Ježiš Kristus je ten, ktorý zachráni Svoj národ, inými slovami Vykupiteľ.

Ježiš zmyl hriechy sveta Svojím krstom na rieke Jordán. Pokrstil ho Ján Krstiteľ a On tak sňal všetky hriechy sveta. Čítajme v Evanjeliu podľa Matúša 3:13-17:

„Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť. On Mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichodíš ku mne? Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť. Povolil mu teda. Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“

Ježiš išiel k Jánovi Krstiteľovi, aby nás všetkých vykúpil z hriechov.

Kráčal do vody a sklonil pred Jánom hlavu. „Ján, teraz ma pokrsti. Nám prichodí naplniť všetku spravodlivosť. Lebo ja mám svojím krstom zmyť hriechy sveta a hriešnikov zbaviť hriechov. Pokrsti ma! Urob to!“

Tak prichodilo naplniť spravodlivosť. Ján Krstiteľ Ježiša pokrstil. A v tej chvíli sa naplnila Božia spravodlivosť, ktorá vykúpila všetky naše hriechy.

Tak On zmyl všetky naše hriechy. Aj vaše hriechy prešli na Ježiša. Rozumiete?

Uverte v spásu Ježišovým krstom a Duchom a buďte zachránení.

Boh najprv Izraelu sľúbil, že všetky hriechy sveta sa zmyjú položením rúk na hlavu obete. Ale nebolo možné, aby všetci po jednom položili ruky na hlavu kozľaťa, a tak Boh vysvätil Árona za veľkňaza, aby on ponúkol obeť za všetkých ľudí. On naraz na jej hlavu zložil hriechy ľudí za celý rok. To je Jeho múdrosť a Sila spásy. Boh je Múdry a Ohromný.

Poslal Svojho syna Ježiša, aby zachránil náš svet. Obeť za hriechy bola pripravená. Potom musel existovať predstaviteľ ľudstva, ktorý by položil svoje ruky na hlavu Ježiša, a tak na Neho zložil hriechy sveta. Bol to Ján Krstiteľ. V Evanjeliu podľa Matúša 11:11 Boh poslal k Ježišovi predstaviteľa ľudstva.

Bol to Ján Krstiteľ, posledný veľkňaz.V Evanjeliu podľa Matúša 11:11 sa píše: „Medzi narodenými zo žien nepovstal väčší nad Jána Krstiteľa.“ On je jediný predstaviteľ ľudstva. Poslal Jána ako predstaviteľa všetkých tvorov, aby Ježiša pokrstil a zložil na Neho všetky hriechy sveta.

Ak by sa teraz šesť miliárd ľudí vybralo k Ježišovi a každý jeden by naň položil ruky, aby sa zbavil hriechu, čo by sa stalo s Jeho hlavou? Keby viac ako šesť miliárd ľudí tohto sveta malo položiť ruky na Ježiša, nebol by to pekný pohľad. Niektorí nadšenci by to mohli urobiť tak silno, že by Mu mohli vypadať vlasy. Boh vo Svojej múdrosti ustanovil Jána Krstiteľa, aby bol naším zástupcom a naraz za všetkých položil všetky hriechy sveta na Ježiša.

Ako sa píše v Evanjeliu podľa Matúša 3:13-17: „Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť.“ Vtedy mal Ježiš 30 rokov. Bol obrezaný osem dní po Svojom narodení. Z toho obdobia až pokým nemal 30 rokov existuje zopár záznamov.

Dôvodom, prečo Ježiš musel čakať, kým nebol 30-ročný, aby sa stal nebeským veľkňazom, bolo, aby sa naplnila Stará zmluva. V Deuteronomiu povedal Boh Mojžišovi, že veľkňaz by mal mať aspoň 30 rokov. Ježiš je nebeským veľkňazom. Veríte tomu?

V Novej zmluve sa v Evanjeliu podľa Matúša 3:13-14 píše: „Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť. On Mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe.“ Kto je predstaviteľom ľudstva? Ján Krstiteľ. Kto je potom predstaviteľom neba? Ježiš. A kto je z nich vyššie? Samozrejme, predstaviteľ neba.

A tak Ján Krstiteľ smelo zakričal náboženským vodcom tých čias: „Potomkovia zmijí! Kajajte sa!“ A zrazu sa stal pokorným pred Ježišom: „Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichodíš ku mne?“

Tu Ježiš povedal: „Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť.“ Ježiš prišiel na tento svet, aby naplnil Božiu spravodlivosť. Tá sa naplnila, keď Ho Ján Krstiteľ pokrstil.

„Povolil mu teda. Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“

To sa stalo, keď bol pokrstený. Keď ho Ján Krstiteľ pokrstil, nebeská brána sa otvorila a hriechy sveta boli zmyté.

„Odo dní Jána Krstiteľa až dodnes kráľovstvo nebeské trpí násilie a násilníci ho uchvacujú“, (Evanjelium podľa Matúša 11:12).

Všetci proroci a Boží zákon Jánovi Krstiteľovi predpovedali: „Odo dní Jána Krstiteľa až dodnes kráľovstvo nebeské trpí násilie a násilníci ho uchvacujú.“ Každý, kto verí v Jeho krst, môže bez výnimky vstúpiť do kráľovstva nebeského.

Ježiš bol pokrstený Jánom Krstiteľom a sňal všetky hriechy sveta. On žene povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem.“ Neodsúdil ju, lebo na rieke Jordán sňal všetky hriechy ľudstva a Ježiš, nie žena, mal byť za ne súdený.

Ježiš zmazal hriechy sveta. Vidíme, ako sa bál bolesti, ktorú musel znášať na Kríži, lebo „ za hriech sa platí smrťou .“ Trikrát sa na Olivovej hore modlil k Bohu, aby Ho zbavil rozsudku. Ježiš mal ľudské telo, preto je pochopiteľné, že sa bál bolesti. Musel krvácať, aby naplnil rozsudok.

Tak ako obete v Starej zmluve museli krvácať, aby zaplatili za hriechy, aj On sa musel obetovať na Kríži. Sňal všetky hriechy sveta, a teraz musel pre našu spásu obetovať Svoj život. Vedel, že bude súdený pred Bohom.

Ježiš nemal v srdci hriech. No keďže Svojím krstom sňal všetky hriechy, Boh teraz musel súdiť Svojho vlastného Syna. Najprv sa naplnila Božia spravodlivosť, a potom nám dal Svoju lásku vykúpenia. Preto musel byť Ježiš súdený na Kríži.

„Ani ja ťa neodsúdim, ani ja ťa nesúdim.“ Za všetky naše hriechy, zámerné alebo nie, či si ich uvedomujeme alebo nie, nás musí Boh súdiť.

Boh nesúdil nás, ale Ježiša, ktorý Svojím krstom na seba zobral všetky naše hriechy. Boh nechcel súdiť hriešnikov, lebo nás miluje a súcití s nami. Krst a krv na Kríži boli Jeho láskou, ktorá nás vykúpi. „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho“, (Evanjelium podľa Jána 3:16).

Tak poznáme Jeho lásku. Ježiš neodsúdil ženu, ktorú prichytili pri cudzoložstve.

Vedela, že je hriešna, lebo ju prichytili pri cudzoložstve. Nielen, že mala hriech v srdci, ale sa ho aj telesne dopustila. V žiadnom prípade ho nemohla poprieť. Bola však zachránená, lebo verila, že Ježiš z nej sníme všetky hriechy. Ak veríme v spásu, v Ježiša, budeme zachránení. Uverte! Je to pre naše dobro.

Všetci ľudia hrešia. Všetci ľudia sa dopúšťajú cudzoložstva. Ale všetci ľudia nie sú súdení za svoje hriechy. Všetci sme zhrešili, no tí, čo veria vo vykúpenie Ježiša Krista, nemajú v srdci hriech. Kto verí v Ježišovu spásu, je najšťastnejším na svete. Najviac požehnaní sú tí, ktorí sú zbavení všetkých hriechov; ktorí sú teraz spravodliví v Ježišovi.

Boh nám v Liste apoštola Pavla Rímskym 4:7 hovorí o šťastí: „Blahoslavení, ktorým neprávosti boli odpustené a ich hriechy prikryté.“ My všetci sa až do dňa svojej smrti dopúšťame hriechu. Nemáme pred Bohom rešpekt a sme nedokonalí. Aj keď sme si vedomí Zákona, ďalej páchame hriechy. Sme takí slabí.

Ale Boh nás zachránil krstom a krvou Svojho jediného Syna a vraví nám, tebe i mne, že už viac nie sme hriešni, ale spravodliví pred Ním. Hovorí nám, že sme Jeho dietky.

Božie slovo vody a Ducha je evanjeliom spásy. Veríte tomu? Tých, čo tomu veria, nazýva spravodlivými, vykúpenými; Svojimi deťmi. Kto je najšťastnejší na svete? Ten, kto verí a je zbavený hriechov. Ste to aj vy? Sňal Ježiš aj vaše hriechy alebo nie? Áno. Svojím krstom sňal aj vaše hriechy. Verte tomu. Verte a budete vykúpení zo všetkých hriechov. Čítajme v Evanjeliu podľa Jána 1:29.

„Keď druhého dňa videl (Ján) Ježiša, ako prichádza k nemu, povedal: Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“, (Evanjelium podľa Jána 1:29).

„Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“

Ján Krstiteľ na rieke Jordán naložil všetky hriechy sveta na Ježiša. Na druhý deň bol svedkom toho, že Ježiš je Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. On zobral na Svoje plecia všetky hriechy sveta.

To znamená všetky hriechy sveta, ktorých sa ľudstvo na svete dopustilo od jeho počiatku až po koniec. Asi pred 2000 rokmi Ježiš sňal všetky hriechy sveta a vykúpil nás. Ako Baránok Boží sňal všetky naše hriechy a bol za ne súdený.

Každý jeden hriech, ktorého sa ľudia dopustili, prešiel na Ježiša. Stal sa Baránkom Božím, ktorý sníma hriechy sveta.

Ježiš prišiel na tento svet ako pokorný muž, ako ten, čo zachráni všetkých hriešnikov. Dopúšťame sa hriechu, lebo sme slabí, bezbožní, ignorantskí, frivolní a nedokonalí. Všetky tieto hriechy boli pozametané a položené na hlavu Ježišovu pri Jeho krste na rieke Jordán. A On to všetko ukončil smrťou na Kríži. Pochovali Ho, no o tri dni vstal z mŕtvych.

Ako Vykupiteľ hriešnikov, Víťaz a Sudca teraz sedí po pravej ruke Boha. Nemusí nás opäť vykúpiť, zas a znova; musíme len veriť a budeme zachránení. Večný život čaká tých, ktorí veria, a záhuba tých, čo neveria. Inej možnosti niet.

Ježiš vás všetkých zachránil. Ste najšťastnejší ľudia na zemi. Všetky hriechy, ktorých sa v budúcnosti dopustíte, lebo ste slabí; všetky ich sňal.

Je vo vašom srdci ešte nejaký hriech? -Nie.-

Sňal Ježiš všetky? -Áno! Sňal.-

Všetci ľudia sú rovnakí. Nikto nie je viac svätý ako jeho sused. Ale pretože mnohí sú pokrytci, myslia si o sebe, že nie sú hriešni. V skutočnosti však tiež sú. Tento svet je skleník, v ktorom sa pestuje hriech.

Keď ženy idú von z domu, namaľujú si pery červeným rúžom, napúdrujú sa, natočia si vlasy, pekne sa oblečú a obujú si topánky na vysokých podpätkoch.... Muži sa tiež idú dať ostrihať k holičovi, upravia sa, oblečú si čistú košeľu, modernú kravatu a vyleštia si topánky.

No i keď navonok vyzerajú ako princovia a princezny, vo vnútri sú najšpinavším smetiskom.

Robia peniaze ľudí šťastnými? A zdravie? Nie. Len vykúpenie robí ľudí skutočne šťastnými. Akokoľvek šťastne človek pôsobí navonok, cíti sa hrozne, ak má v srdci hriech. Žije v strachu zo súdu.

Vykúpený človek je smelý ako lev, aj keď je oblečený v handrách. V srdci nemá hriech. „Ďakujem Ti, Pane, vykúpil si ma - hriešnika, zmazal si moje hriechy.Viem, že pohľad na mňa nestojí za veľa, ale ja Ťa velebím, že si ma zachránil. Navždy si ma zbavil hriechov! Sláva Bohu!“

Zachránený človek je skutočne šťastný. Ten, ktorý bol požehnaný milosrdenstvom spásy, je naozaj šťastný.

A keď Ježiš, „ Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta, “ sňal všetky naše hriechy, nemáme už ani jeden. On „ dokončil “ naše vykúpenie na Kríži. Všetky naše hriechy, tvoje aj moje, sú tiež zahrnuté v „ hriechu sveta “ , preto sme všetci zachránení.

Drahí priatelia, žena, ktorú prichytili pri cudzoložstve, verila v Ježišove slová a bola zachránená. Jej príbeh je zaznamenaný v Biblii, lebo bola požehnaná spásou. Ale pokryteckí farizeji a zákonníci od Ježiša utiekli.

Ak veríte v Ježiša, znamená to nebo, ale ak Ho opustíte, je to peklo. Ak veríte v Jeho dielo, je to ako nebo, ale ak nie, je to ako peklo. Spása nezávisí od snaženia jednotlivca, ale je daná Ježišovou spásou.

Čítajme v Liste Židom 10.

„Lebo zákon, ktorý je len tôňou budúcich hodnôt a nie samým obrazom vecí, nemôže tými istými obeťami, každoročne nepretržite prinášanými, zdokonaliť tých, čo sa ním približujú (k Bohu). Či by ich inak neboli prestali prinášať? Veď tí, čo konajú bohoslužbu, nemali by viac vedomia hriechu, keby už raz navždy boli očistení. A predsa ony z roka na rok pripomínajú hriechy, lebo krv býkov a kozlov nemôže zahladiť hriechy. Preto pri svojom príchode na svet hovorí:

Obete ani dary si nechcel, ale dal si mi telo: v zápalných obetiach a v obetiach za hriech nemal si zaľúbenia.

Vtedy som povedal: Ajhľa, idem, - veď v Knihe je napísané o mne - aby som plnil, Bože, Tvoju vôľu.

Najprv teda hovorí: Obetí ani darov ani zápalných obetí ani obetí za hriechy si nechcel ani si nemal v nich zaľúbenia, - hoci ich prinášajú podľa zákona. Len potom povedal:

Ajhľa, idem, aby som plnil Tvoju vôľu. Ruší prvé, aby ustanovil druhé. Podľa tejto vôle sme posvätení tým, že Ježiš Kristus raz navždy obetoval svoje telo“, (List Židom 10:1-10).

„Podľa tejto vôle“ Ježiš obetoval Svoj život, aby naraz sňal naše hriechy a bol za všetky naraz súdený, a potom vzkriesený.

Preto sme posvätení. „ Podľa tejto vôle sme posvätení “ . Znamená to, že sme posvätení raz a navždy.

Chcete vedieť viac o znovuzrodení z vody a Ducha? Kliknite, prosím, na upútavku dole, aby ste zadarmo dostali knihu o znovuzrodení z vody a Ducha.

„A potom: každý kňaz tam stojí deň po deň, koná bohoslužbu, znovu a znovu prináša tieže obete, ktoré nikdy nemôžu zahladiť hriechy: On však priniesol iba jednu obeť za hriechy, posadil sa navždy na pravici Božej a teraz už čaká, kým Mu Jeho nepriatelia nebudú položení za podnož. Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa dajú posvätiť“, (List Židom 10:11-14).

Navždy ste posvätení. Ak zajtra zhrešíte, budete opäť hriešni? Nezmyl Ježiš aj tie hriechy? Zmyl aj tie. Zmyl aj zajtrajšie hriechy.

„Dosvedčuje nám to aj sám Duch svätý, lebo po slovách:

Toto je zmluva, ktorú uzavriem s nimi, až uplynú tie dni, hovorí Pán: Svoje zákony im vložím do sŕdc a vpíšem im ich do mysle a na ich hriechy a na ich neprávosti nepomyslím viacej. Kde sú však tieto odpustené, niet už viac obetí za hriechy“, (List Židom 10:15-18).

Spojenie „ kde sú však tieto odpustené “ znamená, že On sa kajal za všetky hriechy sveta. Ježiš je náš Spasiteľ. Môj i tvoj. Vierou v Ježiša sme zachránení. Toto je vykúpenie v Ježiša, toto je najväčšia milosť a najväčší Boží dar. Ty aj ja, ktorí sme boli vykúpení zo všetkých hriechov, sme najviac požehnaní!

Späť na zoznam