|
Deň zmierenia
V hebrejčine to znamená deň „ harmónie
.“ Najdôležitejším dňom Židov bol Deň zmierenia v desiaty deň
siedmeho mesiaca (Leviticus 23:27, 25:9). V Leviticu 16 vidíme,
že dokonca ani veľkňaz nemohol vstúpiť do veľsvätyne okrem presne
určených obradov.
Aj samotná veľsvätyňa potrebovala dosiahnuť
zmierenie tak ako ľud Izraela; veľkňaz ponúkol obeť, aby na ňu prešli
všetky hriechy tým, že na jej hlavu položil ruky. Dietky Izraela
na Deň zmierenia rozmýšľali o Božej svätosti a svojich hriechoch.
V tom čase bolo Bohu obetovaných až
15 obetí (vrátane obetného baránka), 12 spaľovaných obetí a 3 obete
zmierenia (Leviticus 16:5-29), Numeri (29:7-11). Ak by sme rátali
„ druhého baránka “, ktorý sa spomína v Numeroch 28:8, spaľovaných
obetí bolo 13 a 4 obete zmierenia.
Deň, kedy Izrael prosil o zmierenie
svojich ročných hriechov, bol desiaty deň siedmeho mesiaca. Presne
podľa toho Deň zmierenia pre celý svet bol deň, kedy Ján Krstiteľ
Ježiša pokrstil. To bol Deň zmierenia (Evanjelium podľa Matúša 3:13-17).
Vtedy Boh zmyl všetky hriechy sveta (Evanjelium podľa Matúša 3:15).
Bol to Deň zmierenia, kedy Boh „tak...naplnil všetku spravodlivosť.“
Späť na zoznam
|
