V hebrejčine to znamená deň „ harmónie .“ Najdôležitejším dňom Židov bol Deň zmierenia v desiaty deň siedmeho mesiaca (Leviticus 23:27, 25:9). V Leviticu 16 vidíme, že dokonca ani veľkňaz nemohol vstúpiť do veľsvätyne okrem presne určených obradov.

Aj samotná veľsvätyňa potrebovala dosiahnuť zmierenie tak ako ľud Izraela; veľkňaz ponúkol obeť, aby na ňu prešli všetky hriechy tým, že na jej hlavu položil ruky. Dietky Izraela na Deň zmierenia rozmýšľali o Božej svätosti a svojich hriechoch.

V tom čase bolo Bohu obetovaných až 15 obetí (vrátane obetného baránka), 12 spaľovaných obetí a 3 obete zmierenia (Leviticus 16:5-29), Numeri (29:7-11). Ak by sme rátali „ druhého baránka “, ktorý sa spomína v Numeroch 28:8, spaľovaných obetí bolo 13 a 4 obete zmierenia.

Deň, kedy Izrael prosil o zmierenie svojich ročných hriechov, bol desiaty deň siedmeho mesiaca. Presne podľa toho Deň zmierenia pre celý svet bol deň, kedy Ján Krstiteľ Ježiša pokrstil. To bol Deň zmierenia (Evanjelium podľa Matúša 3:13-17). Vtedy Boh zmyl všetky hriechy sveta (Evanjelium podľa Matúša 3:15). Bol to Deň zmierenia, kedy Boh „tak...naplnil všetku spravodlivosť.“