|
Obeť zmierenia
V STAREJ ZMLUVE: Tak ako aj
iné obete bola aj obeť zmierenia obetovaná vo svätostánku. Veľkňaz
sa umyl a obliekol si posvätné ľanové rúcho namiesto pôvodného formálneho
odevu pre obrady a vybral junca ako obeť za hriechy a barana ako
spaľovanú obeť za seba a svoj dom (Leviticus 16:3-4). Veľkňaz položil
ruky na hlavu obetí, aby na ne preložil hriechy.
Položenie rúk na hlavu obete bolo dôležitou
súčasťou Dňa zmierenia. Keby tak neurobil, akt obetovania by nebol
vykonaný, lebo vykúpenie z hriechov sa nemohlo zavŕšiť bez položenia
rúk na hlavu obete, pri ktorom na ňu prešli ročné hriechy Izraela.
Leviticus 16:21: „Áron nech položí
obe svoje ruky na hlavu živého kozla a vyzná nad ním všetky viny
Izraelcov i všetky ich priestupky so všetkými ich hriechami. Keď
ich tak zloží na hlavu kozla, nech ho vyženie na púšť prostredníctvom
na to pripraveného muža.“
Zobral dvoch kozlov ako obete za hriechy
a barana ako spaľovanú obeť za ľudí (verš 5). Potom Pánovi priviedol
dvoch kozlov ku bráne do svätostánku a vylosoval jedného z nich
pre „ Pána “ a druhý bol „ obetným baránkom .“
Ten, ktorý bol určený Pánovi, bol obetovaný
ako obeť za hriechy, a druhý bol Pánovi obetovaný živý, aby vykúpil
ročné hriechy izraelského ľudu, a potom ho vyhnali do púšte (Leviticus
16:7-10).
Hriechy Izraela boli položené na hlavu
druhého kozla položením rúk veľkňaza. Potom bol vyhnaný do púšte
s hriechmi Izraela na hlave, aby medzi ľuďmi a Bohom zavládol pokoj:
Tak boli zmyté ročné hriechy Izraela.
V NOVEJ ZMLUVE: Tým istým spôsobom
pokrstil v Novej zmluve Ján Krstiteľ Ježiša (položenie rúk v Starej
zmluve) a sňal všetky hriechy sveta ako obetný Baránok, aby sa naplnila
Božia spása (Leviticus 20:22, Evanjelium podľa Matúša 3:15, Evanjelium
podľa Jána 1:29, 36).
V Starej zmluve pred losovaním zabil
Áron mladého junca ako obeť za hriech pre seba a svoj dom (Leviticus
16:11). „Potom zobral plnú lopatku uhlíkov z oltára spred Hospodina
a plné priehrštie roztlčeného vonného kadidla. Všetko to vnesie
za oponu a položí kadidlo na oheň pred Hospodinom; oblak z kadidla
zahalí vrchnák, ktorý je na Svedectve; tak neumrie. Potom nech vezme
niečo z krvi junca a nech prstom pokropí vrchnák smerom k východnej
strane a pred vrchnákom sedem ráz prstom rozstriekne z krvi“, (Leviticus
16:12-14).
Na Deň zmierenia Áron nemohol vynechať
položenie rúk na hlavu obete. Áron položil svoje ruky na kozla,
a tak na jeho hlavu položil všetky hriechy a previnenia Izraela.
Potom na to určený muž zobral kozla a vyviedol ho do púšte. Putoval
po púšti s hriechmi Izraela na hlave a nakoniec pre ne zomrel. Toto
bola obeť zmierenia v Starej zmluve.
Takisto to bolo aj v Novej zmluve,
len tu to bol Ježiš Kristus, ktorý bol Baránkom Božím, ktorý na
Seba sňal všetky hriechy sveta Svojím krstom a keď pre nás krvácal
a zomrel na Kríži.
Preto vykúpenie z hriechov nemôže nastať
bez krstu a ukrižovania nebeského veľkňaza, Ježiša Krista. To je
naplnením spásy znovuzrodenia skrze vodu a Ducha.
Späť na zoznam
|
